Ján'judas'Tomkaverzia @version@@date@SlovakiaSlovenskoslovenèinakeyboardklávesnicakbdfontpísmoconsolekonzolaGNULinuxTento dokument poskytuje informácie týkajúce sa problematiky miestnych nastavení v prostredí operaèných systémov GNU/Linux s ohµadom na potreby slovenského u¾ívateµa.

Áno, mô¾ete èíta» tento dokument, a to aj na komerèné uèely!Autori nenesú zodpovednos» za materiálnu èi psychickú ujmu spôsobenú èitateµovi, jeho rodinným príslu¹níkom, domácim a hospodárskym zvieratám, prípadne poèítaèovému zariadeniu.Toto je free dokument --- mô¾ete ho ¹íri» a/alebo modifikova» v súlade s podmienkami licencie GNU Free Documentation Licence, ktorej znenie nájdete na adrese http://www.gnu.org/licenses/fdl.html.

Ak nájdete v tomto súbore nieèo, èo je nezlúèiteµné s va¹im linuxovým presvedèením, napí¹te najskôr do diskusie linux, potom sk-i18n, dajte príspevok na www.linux.sk a poohovárajte ma na sklug. V prípade, ¾e vás to neprejde, skontrolujte, èi máte aktuálnu verziu a, samozrejme, a¾ nakoniec, dajte mi vedie». Adresy sú: Aktuálna verzia: http://www.linuxdoc.org/HOWTO/Slovak-HOWTO/index.htmlPriania, s»a¾nosti a ponuky na sobá¹: judas@linux.sk Na túto adresu sa tie¾ obracajte, ak máte nieèo, èo by nemalo chýba» v Slovak-HOWTO.Nadácia Pomô¾ a skonaj prispela na dopísanie èasti o klávesnici v iXoch sama sebe èiastkou 500000,-Sk, v televízii Pomô¾ a skonaj i v rovnomennom èasopise boli zverejnené inzeráty, politická strana PAS nekompromisne trvá na kompromise a v¹etci pijú minerálku Pomô¾ a skonaj. Tigre, nosoro¾ce a lúène koníky boli pokrstené, a predsa sa s kapitolou o klávesnici v iXoch niè nedeje. Mimochodom, sme najèítanej¹ie Slovak-HOWTO na svete!Pri prispievaní sa skúste riadi» nasledovnými pravidlami: Pre tých, ktorí majú vá¾ny záujem podieµa» sa na písaní Slovak-HOWTO, je mo¾ný CVS prístup priamo k zdrojovým kódom dokumentu na serveri cvs.linuxdoc.org v adresári /cvsroot/LDP/howto/docbook/Slovak-HOWTO/. Bli¾¹ie informácie o získaní CVS konta a webovskom rozhraní k CVS serveru nájdete v LDP Autor Guide. Opravy robte v¾dy vo formáte SGML (DTD DocBook, verzia 4.0), ktorý je primárnym formátom pri tvorbe tohto dokumentu. Je tie¾ mo¾né posiela» èistý text. Príspevky pí¹te, pokiaµ mo¾no, s diakritikou v norme ISO-8859-2.Ak je to nieèo väè¹ie, dajte mi najskôr vedie», èo chystáte, preto¾e je mo¾né, ¾e u¾ na tom niekto maká a teda buï na to zabudnete, alebo to skúsite dorobi» s danou osobou. (Vzhµadom na to, ¾e zatiaµ sa do tohto dokumentu dostalo asi 20 riadkov cudzieho textu, zdá sa mi predchádzajúca veta maximálne smie¹na. Ha-ha, zasmial som sa...)Va¹e meno a adresa budú automaticky zverejnené spolu s va¹im príspevkom. Ak si to ne¾eláte, musíte o to výslovne po¾iada». Takisto, autor príspevku u¾ jeho zaslaním implicitne súhlasí s aplikáciou licencie tohto dokumentu na èas», ktorej je autorom.V Czech-HOWTO sa hovorí: Kdy¾ u¾ nìkdo podobný dokument ète, dìlá to z nutnosti a ne pro své pobavení. Musíme v¹ak zobra» do úvahy, ¾e v Èechách je vy¹¹ia ¾ivotná úroveò a oni a¾ toµko srandy nepotrebujú...

Mená autorov návodov na lokalizáciu konkrétnych aplikácií sa nachádzajú priamo v kapitole , prípadne .Ján'judas'Tomka -- Zodpovedný vedúci.JánOndrej(SAL) -- Autor pôvodného Slovak-HOWTO.¥ubomír'salo'Sedláèik -- ksh/csh/tcsh, grammar bugfixes.

Podpora miestnych nastavení je dnes mimoriadne dôle¾itým faktorom, ktorý charakterizuje jednotlivé operaèné systémy. Èasy, keï boli µudia ¹tastní, ¾e to nieèo pí¹e, sú nenávratne preè a pou¾ívatelia vy¾adujú podporu svojich miestnych nastavení. V GNU systémoch je táto podpora implementovaná priamo do ¹tandardnej kni¾nice jazyka C -- GNU libc. Táto podpora je navrhnutá tak, aby zohµadòovala v¹etky po¾iadavky kladené na nastavenia pre akúkoµvek krajinu a akýkoµvek jazyk.

Rôzne krajiny a kultúry majú odli¹né pravidlá komunikácie. Tieto pravidlá mô¾u by» malého rozsahu, napr. formát dátumu a èasu, a¾ po veµmi koplexné ako je jazyk, ktorým hovoria.Internacionalizácia softvéru znamená programova» ho tak, aby bol schopný pracova» s pou¾ivateµovými miestnymi nastaveniami. V ISO C pracuje internacionalizácia v zmysle locales. Ka¾dé locale (miestne nastavenia) ¹pecifikuje skupinu pravidiel, jedno pravidlo pre ka¾dý uèel. U¾ívateµ si zvolí skupinu pravidiel ¹pecifikovaním locale (pomocou systémových premenných).V¹etky programy dedia nastavené locale v rámci ich prostredia. Pod podmienkou, ¾e programy sú napísané tak, ¾e akceptujú nastavené locales, mô¾u sa riadi» pravidlami, ktoré uprednostòuje pou¾ívateµ.

Táto èas» popisuje jednotlivé premenné, ktoré ovplyvòujú miestne nastavenia a ktorými sa riadia aj funkcie kni¾nice GNU libc.Nastavenie premennej prostredia sa robí pomocou príkazu shellu bash$ export LC_PREMENNA=sk tcsh$ setenv LC_PREMENNA sk LC_PREMENNA je jedna z nasledujúcich: LC_COLLATE --- Triedenie re»azcov. Nastavením tejto premennej mo¾no prinúti» aplikácie, napr. sort, ls a iné, aby pri porovnávaní re»azcov brali do úvahy miestne rozlo¾enie jednotlivých písmen v abecede. Slovenèina má napríklad hneï niekoµko znakov, ktoré by pri triedení podµa èíselnej hodnoty znaku spôsobovali problémy. Slovenské nastavenia triedenia povedia funkciam strcoll a strxfrm, ¾e napríklad ch je jedno písmeno a nasleduje hneï za h a nie za c, ¾e ¹iroké ä nasleduje za dlhým á a to zase za obyèajným a. Skúste si to na príkaze sort. Zadajte písmená cc ch hh, potom zmeòte LC_COLLATE príkazom bash$ export LC_COLLATE=sk tcsh$ setenv LC_COLLATE sk Skúste to so sort znovu a porovnajte výsledok...LC_CTYPE --- Klasifikácia a prevod znakov, multibyte. Správne nastavenie tejto premennej je nutné pre korektné rozli¹ovanie znakov abecedy jednotlivých jazykov, urèenie èíslic, tzv. bielych znakov, prevod malých písmen na veµké, atï. Najvhodnej¹ie je túto premennú nenastavova» a tým umo¾ni», aby bola jej hodnota prebratá od premenných LC_ALL alebo LANG (viï ïalej). Ak ale nechcete pou¾íva» slovenské nastavenia, len ma» správne zobrazené slovenské fonty a funkènú slovenskú klávesnicu na konzole aj pod iXami, nastavte iba túto premennú.V¾dy si buïte stopercentne istí, ¾e máte túto premennú nastavenú (buï cez LC_ALL, LANG alebo priamo), lebo inak nemá zmysel èíta» ïalej! Ono klasifikácia a prevod znakov neznie nejako lákavo, ale vedzte, ¾e je to sakramentsky dôle¾ité pre ¾ivot slovenských písmeniek vo va¹om Linuxe!LC_MONETARYLC_NUMERIC --- Formát peòa¾ných a èíselných hodnôt. Umo¾òuje meni» skupinu nastavení, ktoré sa pou¾ijú pri formátovaní peòa¾ných hodnôt alebo v¹etkých ostatných èíselných hodnôt. Sú to desatinná èiarka, oddeµovaè tisícov, zoskupovanie èíslic, znamienka pre kladné a zaporné hodnoty, atï.LC_TIME --- Formátovanie dátumu a èasu. Nastavenia oddeµovaèov medzi hodinami, minútami a sekundami, názvy dní, poradie rok, mesiac a deò v dátume, ...LC_MESSAGES --- Výber jazyka, pou¾itého u¾ívateµským rozhraním na preklad hlá¹ok programov. Toto je presne tá premenná, ktorá prinúti aplikácie hovori» po slovensky. Viï ïal¹ie kapitoly. S prekladom hlásení programov, hlavne s umiestnením súborov s prelo¾enými re»azcami, súvisí premenná NLSPATH. Mala by obsahova» dvojbodkami oddelený zoznam adresárov, v ktorých sa budú hµada» .mo súbory pre miestne nastavenia dané premennou LC_MESSAGES. Premennú NLSPATH je v¹ak potrebné nastavova» len vo výnimoèných prípadoch, preto¾e aplikácie hµadajú preklady svojich hlásení v ¹tandardných adresároch pre tieto súbory.Okrem týchto premenných bolo implementovaných niekoµko ïal¹ích, ktoré zatiaµ nie sú zdokumentované (The GNU C Library Reference Manual). Ich význam je zrejmý z názvu, tak¾e uvediem aj svoju dedukciu.LC_PAPER --- Formát papiera. V na¹ich zemepisných ¹írkach sa napríklad pou¾íva formát A4, v Amerike je to Letter, atï. Pozor, táto premenná neobsahuje priamo názov formátu, ale (tak, ako v¹etky LC_ premenné), skratku miestneho nastavenia, teda u nás to bude sk. Ak by sme chceli pou¾íva» formát Letter, museli by sme túto premennú nastavi» na kód miestneho nastavenia niektorej z krajín, ktorá pou¾íva takýto formát, napríklad us. V tomto prípade je nutné nain¹talova» balík s miestnymi nastaveniami pre túto krajinu (locales-us). LC_NAME --- Formát mena a priezviska. U nás má ka¾dý dve mená, pí¹u sa v poradí meno, priezvisko. V Rusku majú zase tri mená v poradí meno, otcovo-meno, priezvisko. V Maïarsku majú dve mená tak ako u nás, ale pí¹u sa v opaènom poradí. O tom je táto premenná. Asi...LC_ADDRESS --- Spôsob zápisu adresy. Poradie ulice a popisného èísla domu, ZIP kód, PSÈ apod.LC_TELEPHONE --- Formát telefónnych a faxových èísel. Urèuje zoskupovanie èíslic, ich oddelovanie, poèet èísel predvoµby, ...LC_MEASUREMENT --- Miery. Jednotky hmotnosti, objemu, teploty a då¾ky, pou¾ívané v tej ktorej krajine. Program napísaný v USA bude pravdepodobne poèíta» s galónmi vody, ale ak je správne napísaný, s premennou LC_MEASUREMENT nastavenou na sk bude zobrazova» litre v správnom pomere. To isté platí napríklad pre prevod teploty vo Fahrenheitovej stupnici na stupne Celsia.LC_IDENTIFICATION --- Az apád, tak toto neviem. Rodné èíslo? Èíslo sociálneho poistenia? Èíslo topánok?

LC_ALL --- Ak je táto premenná nastavená, pou¾ije sa jej hodnota pre v¹etky vy¹¹ie spomenuté skupiny locales, bez ohµadu na hodnotu príslu¹ných premenných.LANG --- Hodnota tejto premennej sa pou¾ije pre tie skupiny locales, ktoré nemajú príslu¹nú premennú nastavenú.LANGUAGE --- Alternatívne miestne nastavenia. Táto premenná mô¾e obsahova» usporiadaný zoznam kódov miestnych nastavení oddelených dvojbodkami. Súbory s prekladmi hlá¹ok programov sa budú hµada» v poradí, v akom sú urèené v tomto zozname. Ak sa nepodarí nájs» súbor s prelo¾enými hlá¹kami programu v jednom jazyku, pou¾ije sa súbor pre nasledujúci jazyk v zozname LANGUAGE. Navy¹e, ak sa súbor pre prvý jazyk aj nájde, ale niektorý re»azec z neho nie je prelo¾ený, nepou¾ije sa pôvodný (anglický), ale najskôr sa pokúsi nájs» preklad daného re»azca v súbore pre ïal¹í jazyk v zozname LANGUAGE. To je výhodné pre µudí, ktorí okrem svojho jazyka ovládajú nejaký iný lep¹ie ako angliètinu, v ktorej sú zvyèajne programy originálne napísané. Napríklad Slovák by mohol ma» nastavené LANGUAGE="sk:cz" a Szolvák z Komárom zase LANGUAGE="hu:sk".Premenná LANGUAGE ovplyvòuje len premennú LC_MESSAGES! Pre správnu funkciu je nutné nastavi» aj ostatné premenné (minimálne LC_CTYPE).LINGUAS --- Táto premenná nemá ¹peciálny význam z hµadiska GNU libc, ale zvykne sa pou¾íva» pri in¹talácii programov (zo zdrojákov). Medzerami oddelený zoznam kódov miestnych nastavení urèuje jazyky, pre ktoré si u¾ívateµ ¾elá in¹talova» preklady re»azcov aplikácie. Príklad: bash$ export LINGUAS="sk cz" bash$ ./configure bash$ make install Tieto príkazy skompilujú a nain¹talujú aplikáciu s podporou slovenèiny a èe¹tiny. In¹talaèné skripty obvykle tie¾ kontrolujú obsah premenných LANG a LC_ALL, tieto ale mô¾u obsahova» len jeden kód miestnych nastavení.RPM_INSTALL_LANG --- Èastej¹ie ako zo zdrojového kódu sa aplikácie in¹talujú z rôznych balíkov (rpm, deb, ...). Kvôli ¹etreniu miestom na disku (a logike -- málokto ovláda tridsa» reèí) je v RPM4 mo¾né urèi» jazyk, ktorého prelo¾ené hlá¹ky sa budú in¹talova». Preto odporúèam do súboru .bash_profile (.login) u¾ívateµa, ktorý in¹taluje balíky (root), vlo¾i» nasledovný riadok: bash$ export RPM_INSTALL_LANG=sk tcsh$ setenv RPM_INSTALL_LANG "sk" Ak sa vám nebodaj stane taká vec, ¾e nain¹talujete celý operaèný systém a a¾ potom sa dozviete o tejto premennej (tak, ako sa to stalo aj mne), skúste skript uvedený v èasti .

Miestne nastavenia sa urèujú zo spomenutých premenných, prièom tieto sa vyhodnocujú v tomto poradí: LANGUAGE --- ovplyvòuje len LC_MESSAGES LC_ALLLC_*LANGTo znamená asi toµko, ¾e keï raz nastavíte LC_ALL, jednotlivé premenné LC_* sa u¾ neberú do úvahy. Na druhej strane, ak máte napríklad nastavené len niektoré z LC_*, ostatné sa nastavia na hodnotu premennej LANG.

Premenné, ktoré ovplyvòujú miestne nastavenia, sa napåòajú kódmi miestnych nastavení. Kódy miestnych nastavení sú re»azce, ktorých formát sa riadi niekoµkými pravidlami. V¹eobecný tvar je: jazyk[_územie[.kódovanie]][@modifikátor] jazyk je napr. sk pre slovenèinu, cs pre èe¹tinu, hu pre maïarèinu, územie je SK pre Slovensko, CZ pre Èeskú republiku, HU pre Maïarsko, kódovanie je ISO-8859-2 pre v¹etky stredoeurópske jazyky (je mo¾ne pou¾i» niekoµko formátov na zadanie kódovania) a modifikátor slu¾i na povolenie alebo zakázanie niektorých funkcií. Tie sú dané v definíciach miestnych nastavení. Napríklad, pre Veµkú Britániu je modifikátorom re»azec euro a pri jeho pou¾ití sa ako peòa¾ná mena bude pou¾íva» euro namiesto libry. To znamená, ¾e sa musí pou¾i» kódovanie iso-8859-15, ktoré definuje znaky euro a cent.Príklady kódov miestnych nastavení (ka¾dý z týchto re»azcov je mo¾né priradi» premenným miestnych nastavení, ale najèastej¹ie sa pou¾ívajú len dvojpísmenkové skratky v poslednom ståpci): sk_SK.ISO-8859-2sk_SKskcs_CZ.ISO-8859-2cs_CZ@-chcs@-chcsen_GB.iso8859en_GBen@euroenja_JP.ujisja_JP.EUCja_JPjaNemali by sme zabudnú» na dve ¹tandardné locales, ktoré sa pou¾ijú, ak nie sú systémové premenné nastavené a programy ich pou¾ívajú do doby, kým sa inicializuje lokalizácia. Tvrdím, ¾e sa pou¾ijú obe, preto¾e momentálne sú toto¾né, ale v budúcnosti sa mô¾u v tejto oblasti ¹tandardy ISO C a POSIX odli¹ova» a potom to bude zále¾a» na konfigurácii systému. C --- nastavenia podµa ¹tandardu ISO C.POSIX --- nastavenia podµa ¹tandardu POSIX. V súèasnosti je to alias pre nastavenia C.

V prvom rade treba nain¹talova» balík s podporou miestnych nastavení, ktorý má názov locales a tie¾ balík s podporou priamo pre Slovensko --- locales-sk. Ak máte záujem pou¾íva» aj podporu pre nejaký iný jazyk (na na¹om území je aktuálna najmä èe¹tina a maïarèina), musíte tie¾ nain¹talova» balíky pre tieto jazyky.V druhom rade si musíte nain¹talova» balíky s podporou miestnych nastavení a priamo slovenèiny (sú to locales a locales-sk). V ïal¹om kroku si nezabudnite nain¹talova» balíky locales a locales-sk. Takisto, pre ka¾dý jazyk, ktorý sa chystáte pou¾íva», si nain¹talujte balík s podporou miestnych nastavení.V prípade problémov s miestnymi nastaveniami sa dr¾te predchádzajúcich troch krokov.

Prejdime sa teraz trochu po na¹ich adresároch. Prvý nav¹tívime /usr/share/locale/sk. Na prvý pohµad vidno, ¾e adresár a súbory v tomto adresári majú mená toto¾né s premennými, pomocou ktorých sa nastavujú jednotlivé kategórie miestnych nastavení. Je to preto, lebo práve z týchto súborov sa naèítajú nastavenia, keï je daná premenná nastavená na hodnotu sk. Okrem nich tu mô¾e by» e¹te súbor charset, ktorý obsahuje len jeden riadok s re»azcom iso-8859-2. Ten hovorí, aké kódovanie znakov sa má pou¾i» pre dané miestne nastavenia.V¹etky súbory v tomto adresári sú binárne dáta a adresár LC_MESSAGES obsahuje súbory, ktorých mená sú toto¾né s názvami niektorých balíkov nain¹talovaných na va¹om systéme, s príponou mo. Sú to preklady re»azcov z jednotlivých aplikácií. O nich si povieme neskôr. Teraz by sme mohli zisti», èo vlastne obsahujú súbory LC_*. Presuòme sa do adresára /usr/share/i18n/. Tu, v textovom súbore sk_SK v podadresári locales/ sa koneène nachádzajú slovenské miestne nastavenia v èitateµnej (a editovateµnej) forme. Súbory v tomto adresári majú presne danú ¹truktúru, ktorá je popísaná v manuálovej stránke locale(5). Pre be¾ného pou¾ívateµa nemá zmysel meni» nastavenia v tomto súbore, keï¾e ide o ¹tandardné nastavenia, ktoré sa pou¾ívajú na celom Slovensku. Ale, proti Gustovi ¾iadna putika! Ak sa teda rozhodnete zmeni» nieèo v tomto súbore, musíte aktualizova» súbory v prvom spomínanom adresári /usr/share/locales/sk/ príkazom, ktorý údaje v súbore sk_SK skompiluje a ulo¾í do súborov LC_COLLATELC_CTYPE... sh$ localedef -i sk_SK -f ISO-8859-2 sk_SK V podadresári /usr/share/i18n/charmaps/ sa nachádzajú súbory s popismi jednotlivých kódovani znakov. Pre Slovensko je aktuálny ISO-8859-2 (èo je aj obsah spomínaneho súboru charset).V adresári /usr/share/locale/ sa nachádza súbor locale.alias, ktorý definuje tzv. aliasy pre kódy miestnych nastavení. Pre správnu funkciu slovenských miestnych nastavení by mal obsahova» tieto dva riadky: sk sk_SK.ISO-8859-2 slovak sk_SK.ISO-8859-2 To zabezpeèí, ¾e aj keï nezadáte kódovanie znakov, bude pou¾ité iso-8859-2. Druhý riadok má na svedomí to, ¾e namiesto sk mo¾no zada» slovak.Ale na aliasy typu slovak si dávajte bacha! Niektoré aplikácie, ktoré v súvislosti s miestnymi nastaveniami nevyu¾ívajú slu¾by libc, toti¾ na aliasy ka¹µú a zaujímajú ich len prvé dva znaky nastavených premenných. A tak sa zo slovak stane sl, èo je Slovinsko. Pozitívne je, ¾e pre slovenèinu mô¾ete nastavi» premennú napríklad na hodnotu skaderukaskadenoha.

Nastavenia internacionalizácie sa (v RedHat a Mandrake) nachádzajú v súbore /etc/sysconfig/i18n. Je to veµmi u¾itoèný súbor, ktorý si rýchlo obµúbite. Mo¾no v òom nastavi» v¹etko, èo sa kedy týkalo internacionalizácie, národných fontov a rozlo¾ení kláves. Tento súbor v¹ak len definuje systémové premenné a zvykne sa vklada» (source /etc/sysconfig/i18n) do inicializaèných skriptov. Exportovanie premenných (odovzdanie ostatným aplikáciám) má na starosti skript /etc/profile.d/lang.sh (bash) alebo /etc/profile.d/lang.csh (tcsh). Tento sa vykoná pri ka¾dom ¹tarte shellu, typicky je volaný z /etc/profile (bash) alebo /etc/csh.cshrc (tcsh).Súbor /etc/sysconfig/i18n definuje nastavenia pre celý systém. Tieto sa pou¾ijú, ak sa nenájde súbor s u¾ívateµovými nastaveniami. Ka¾dý u¾ívateµ si mô¾e urèi» svoje vlastné nastavenia v súbore .i18n v jeho domovskom adresári. Nastavenia sa v¾dy èítajú len z jedného z týchto súborov, teda ak má u¾ívateµ svoj vlastný súbor /.i18n, nastavenia zo súboru /etc/sysconfig/i18n sa ignorujú.U¾ívateµ si mô¾e zmeni» nastavenia aj ruène, kedykoµvek sa mu zachce, nastavením premenných prostredia LC_MESSAGESLANGatï.Vypnú» nejaké nastavenie je mo¾né príkazom sh$ unset LC_MESSAGES LANG Tým sa zru¹ia nastavenia daných premenných (a pou¾ije sa ¹tandardné locale C alebo POSIX).Ak máte napríklad nastavené premenné LC_ALL=sk a LC_MESSAGES=cz, tak po príkaze unset LC_ALL nebudete ma» hlásenia programov v angliètine, ale èe¹tine. Preto, ak chcete vypnú» nejaké nastavenia, v¾dy musíte príkazom unset zru¹i» nastavenia v¹etkých premenných, ktoré mô¾u ovplyvòova» dané miestne nastavenia.Neodpustím si malú poznámku k príkazu export. Je to vstavaná funkcia v¹etkých shellov kompatibilných s klasickým sh (teda aj bash). Pre shelly typu tcsh je ekvivalentom príkaz setenv.Je dôle¾ité uvedomi» si, èo presne tento príkaz robí s premennými. V dokumentácii k bashu sa hovorí, ¾e export oznaèí premennú, aby bola odovzdaná detským (child) procesom v rámci prostredia (environment). To znamená asi toµko, ¾e keï spustíte napr. iXy z materského procesu bash, ktorý pri ¹tarte exportoval premennú LANG=sk, v¹etky aplikácie v prostredí X Window System budú dedi» toto nastavenie a teda (ak to sami podporujú) budú fungova» po slovensky. Ak budete chcie» spusti» aplikáciu bez slovenských nastavení, musíte v xterme zada» príkaz unset LANG (unsetenv LANG pre tcsh), èím pre v¹etky detské procesy xtermu (presnej¹ie shellu, ktorý je v òom spustený), zru¹íte nastavenie premennej LANG. Potom aplikácie spustené priamo z tohto xtermu budú fungova» bez podpory slovenèiny. Trochu sa s tým pohrajte.

S miestnymi nastaveniami úzko súvisí aj nastavenie èasovej zóny. Vedel by som o tom rozpráva» celé hodiny, ale ono by to muselo by» zlo¾itej¹ie ako len nastavenie jednej premennej... A to takto: bash$ export TZ="Europe/Bratislava" tcsh$ setenv TZ "Europe/Bratislava" Toto nastavenie ovplyvòuje len èasový posun oproti hardverovým hodinám. (Mimochodom, odporúèam hardverové hodiny nastavené na greenwichský svetový èas, èím tie¾ odpadajú problémy s prechodom medzi letným a zimným èasom atï. ale o tom sú popísané iné súbory.) Toto celé je dos» dobrá vec, hlavne ak mate prístup k poèítaèu v inej èasovej zóne, ale chcete pracova» s èasom v stredoeurópskej zóne. Do svojho súboru .bash_profile (.login pre tcsh) vlo¾te vy¹¹ie uvedený riadok.

U¾ívateµ je síce zo stredného Slovenska, ale u¾ keï s ním bola jeho mama tehotná, pú¹»ala mu do brucha kurzy angliètiny. Nemá teda zmysel pou¾íva» slovenské nastavenia, a¾ na krajné prípady, napr. slovenské fonty v Gimpe. Darujte mu súbor .i18n s nasledovným obsahom (aj na takéto malé oné potrebuje locales-sk): LC_CTYPE=sk U¾ívateµ je normálny, má rád svoj materinský jazyk, ale netrápi ho, keï má polovicu aplikácií po slovensky a polovicu po anglicky. Po èesky vie. Toto ho pote¹í (nezabudnite mu potajomky nain¹talova» aj locales-cs): LANGUAGE=sk:cs LANG=sk U¾ívateµ je z blízkeho juhu, jeho obµúbené pleso je Balaton, v¹etky hlá¹ky chce po maïarsky, ak sa inak nedá, pochopí aj slovenèinu. Nesmieme zabudnú» na jeho miernu schizofreniu, prièom jedno jeho ja potrebuje slovenské triedenie re»azcov a druhé nevie ¾i» bez formátovania dátumu a èasu v èe¹tine. Nikdy sa nesmie zabudnú» na in¹taláciu prekladov hlá¹ok pre maïarèinu, èe¹tinu a slovenèinu z balíkov, ktoré podporujú premennú LINGUAS. Treba ho tie¾ presvedèi», ¾e in¹talácia locales-{sk,hu,cs} nepredstavuje bezpeènostné riziko: LANGUAGE=hu:sk:cs LC_COLLATE=sk LC_TIME=cs LANG=hu LINGUAS="hu cs sk"

Táto kapitola by mala èítavou, pouènou a zároveò zábavnou formou pojednáva» o veciach medzi prstom a okom. Základnou otázkou nech nám je Zmysel ¾ivota, vesmíru a vôbec.

Keï zobudíte o polnoci hocikoho, kto vo svojom ¾ivote videl poèítaè a opýtate sa ho, ako rozbeha» slovenské znaky, urèite spomenie nieèo ako fonty. Na zobrazovanie znakov na obrazovku -- èi u¾ v textovom alebo grafickom re¾ime -- slú¾ia skutoène fonty. Fonty pre konzolu a programy urèené na manipuláciu s nimi sa nachádzajú v balíku kbd. Po jeho nain¹talovaní sú súbory s fontami umiestnené v adresári /usr/lib/kbd/consolefonts/.Pre nás sú dôle¾ité najmä súbory, ktoré majú v mene iso02, lat2, latin2 alebo èíslo 852. To naznaèuje, ¾e ide o fonty s podporou ISO-8859-2 (latin2), prípadne DOS codepage 852, èo sú ¹tandardy aj pre slovenskú diakritiku.Pozor, pôvodný balík sa volá kbd, ale existuje jeho roz¹írená verzia, ktorá sa objavuje v distribúciách -- console-tools. Rozdiely medzi nimi sú minimálne, pre kbd budeme pou¾íva» príkaz setfont, pre console-tools zase consolechars. Taktie¾, názvy dodávaných fontov sa trochu odli¹ujú, tak¾e budem uvádza» ekvivalenty pre oba balíky.

Existuje niekoµko súborových formátov na ukladanie fontov, princíp je v¹ak rovnaký -- súbor obsahuje 256 obrázkov (glyphs), z ktorých v¹etky majú rovnaký rozmer (napr. 8x16 bodov -- veµkos» fontu) a ka¾dý zobrazuje jeden znak.Aby nám tých 256 obrázkov bolo na nieèo dobrých, je treba font zo súboru zavies» do znakového generátora videokarty. Na to slú¾i jeden z príkazov kbd: setfontmeno-fontuconsole-tools: consolechars-f meno-fontumeno-fontu mô¾e by» absolútna alebo relatívna cesta k súboru s fontom, alebo meno súboru, pokiaµ sa nachádza v adresári /usr/lib/kbd/consolefonts/, èi u¾ s príponou, alebo bez.Pre µah¹ie pochopenie tých obrázkov, skúste nahradi» meno-fontu re»azcom t850 a sledujte výsledok na v¹etkých virtuálnych konzolách.Naspä» k ¹tandardnému fontu sa v¾dy dostanete jedným z príkazov kbd: sh$ setfont console-tools: sh$ consolechars -d Èo sa presne deje? Program setfont/consolechars zavedie v¹etkých 256 obrázkov do znakového generátora EGA/VGA karty. Od tohto momentu sa na v¹etkých konzolách bude znak s ASCII kódom napr. 65 vykreslova» ako ¹esdesiaty piaty obrázok z na¹eho súboru s fontom. E¹te raz pripomínam a dvakrát podèiarkujem, ¾e font je v¾dy rovnaký pre v¹etky virtuálne konzoly, na ktorých zobrazuje znaky ten istý znakový generátor EGA/VGA karty.Dôle¾ité je uvedomi» si, ¾e interne ide naozaj len o obrázky a tvar niektorého znaku vo fonte nemá niè spoloèného s jeho ASCII kódom. Ak by ste si sami vytvorili nejaký font (v dokumentácii ku kbd/console-tools máte informácie o v¹etkých formátoch), v ktorom by mal ten ¹esdesiaty piaty obrázok tvar písmena z, po jeho natiahnutí sa vám bude pri zadaní Alt65, èo je ASCII kód písmena A, zobrazova» znak z. Ale ak tento znak ulo¾íte do súboru, v tomto sa bude nachádza» bajt s hodnotou 65, teda písmeno A.

Toto vyu¾íva ¹tandard ISO-8859-2 (a iné) - spoloèné znaky s ASCII vykreslí rovnako a znaky ¹pecifické pre tú ktorú abecedu namapuje na menej pou¾ívané znaky ASCII tabuµky. Kam presne ktorá norma umiestòuje znaky s diakritikou, nás zaujíma» nemusí (pokiaµ nevytvárame vlastné fonty), hlavné je, ¾e napr. anglický text je nezmenený (angliètina má v¹etky znaky spoloèné so slovenèinou) a slovenský text u¾ viac neobsahuje hlúpe znaky, ktoré so slovenèinou nemajú niè spoloèné.Slovenské (ISO-8859-2) fonty, ktoré sú súèas»ou balíkov kbd a console-tools: kbd:lat2-{08,10,12,14,16}, lat2a-16, iso02.{08,14,16}console-tools:lat2-{08,10,12,14,16}, lat2u-16, iso02.f{08,14,16}Na zavedenie fontu pou¾ite príkaz kbd: sh$ setfont meno-zo-zoznamu console-tools: sh$ consolechars -f meno-zo-zoznamu Odporúèam pou¾íva» lat2a-16, resp. lat2u-16. Ostatné fonty majú bezchybné zobrazovanie slovenských znakov, problém v¹ak nastáva pri aplikáciách, ktoré vyu¾ívajú znaky na kreslenie rámèekov (napr. mc).Èo sa týka fontov iso02.* z balíka kbd, treba pri nich pou¾i» argument príkazu setfont -m latin2u.trans. Tak¾e celý príkaz na zavedenie niektorého z týchto fontov je: kbd: sh$ setfont iso02.16 -m latin2u.trans console-tools: sh$ consoletrans -f lat2u-16 -m iso02 V súbore latin2u.trans (iso02.acm) sa nachádza tzv. Aplication-Charset Map (ACM), akási prevodná tabuµka, ktorá obsahuje riadok pre ka¾dý znak fontu a jeho podobu v kódovaní UTF-8.

Ak ste si na¹li svoj font, ktorý chcete pou¾íva» a ma» ho automaticky zavedený v¾dy pri ¹tarte, nie je niè µah¹ie. Inicializaèný skript rc.sysinit robí asi toto: skontroluje, èi existuje súbor /etc/sysconfig/i18n a program (skript) /sbin/setsysfont. Ak áno, spustí setsysfont. Ten naèíta /etc/sysinfo/i18n a podµa premenných definovaných v tomto súbore príkazom consolechars alebo setfont zavedie font.Tak¾e staèí nastavi» správne premenné v súbore /etc/sysconfig/i18n a skript /sbin/setsysfont urobí v¹etko za nás. Tento skript mo¾no spusti» kedykoµvek chcete zavies» font nastavený ako ¹tandardný pre systém.Premenné v súbore /etc/sysinit/i18n sú (pou¾ívajte len mená súborov bez cesty a bez prípony!): kbd: SYSFONT=lat2a-16 console-tools: SYSFONT=lat2u-16 SYSFONTACM=iso02 Skriptík setsysfont obsahujú oba balíky a kedykoµvek mô¾ete zavies» font nastavený ako systémový v súbore /etc/sysinit/i18n jednoduchým zadaním sh$ /sbin/setsysfont Podµa toho, èo sme si hovorili o tom, ¾e pre v¹etky virtuálne konzoly mô¾e by» nastavený len jeden spoloèný font, nemá veµký zmysel zavádza» nastavovanie fontu zvlá¹» pre ka¾dého u¾ívateµa. S tým súvisí aj fakt, ¾e nastavenie fontu sa vz»ahuje k danému poèítaèu, pri ktorom práve sedíte a nie k tomu, ku ktorému ste pripojení napr. cez ssh.Predsa len si viem predstavi» prípad, keï niektorý z viacerých pou¾ívateµov jedného poèítaèa potrebuje odli¹ný font. V tom prípade mô¾e vlo¾i» príkaz na zavádzanie fontov do svojich skriptov, ktoré vykonáva shell pri prihlásení a odhlásení. Pre bash by to mohlo vyzera» takto: ~/.bash_profile: if tty 2/dev/null |grep '/dev/tty[0-9]*$' /dev/null ! [ -f ~/.font ]; then setfont -o ~/.font gr928a-8x16 fi ~/.bash_logout: if tty 2/dev/null |grep '/dev/tty[0-9]*$' /dev/null [ -f ~/.font ]; then setfont ~/.font rm -f ~/.font fi Vonkoncom to nie je ideálne rie¹enie, ale svoj úèel splní (minimálne po moment prvého odhlásenia). Trochu sa s tým pozabávajte, aby sa font (a rozlo¾enie kláves) menilo len pri prvom prihlásení a poslednom odhlásení, tie¾ setfont pod iXami nemá veµmi zmysel a tak... V Tips-HOWTO je uvedený spôsob, ako zisti», na koµkých virtuálnych konzolách je e¹te u¾ívateµ prihlásený.Ináè, aby bolo jasné, toto vám bude fungova» len na lokálnom stroji - zamyslite sa, preèo asi setfont (aj loadkeys) nefunguje cez vzdialený terminál a èi by ste z toho nieèo mali, keby to tak nebolo.Ak to s takýmto rie¹ením myslíte vá¾ne, tak skôr uva¾ujte nad modifikáciou skriptu /etc/profile.d/lang.sh, kde by sa kontroloval aj obsah u¾ívateµského súboru ~/.i18n a podµa toho by sa zaviedol skript, popis rozlo¾enia kláves, prípadne nejaké premenné...

Keï je slovenský font na konzole rozbehaný a na¹e národné znaky sa zobrazujú správne, máme so slovenèinou problém èíslo dva - ako tam tie znaky dosta»? Keby ste si chceli tento súbor len preèíta» bez potreby následnej nav¹tevy psychiatra, staèilo by zavies» nejaký font so slovenskou podporou. Ale keï¾e ste uvedomelý linuxák/uvedomelá linuxáèka, hneï chcete do Slovak-HOWTO prispie» a pomocou klávesnice písa» slovenský text. Na to potrebujete s tou klávesnicou nieèo urobi».

Adresáre /usr/lib/kbd/keymaps/i386/qwertz/ a qwerty/ obsahujú po nain¹talovaní balíka kbd/console-tools aj popisy slovenského rozlo¾enia kláves. Pre nás sú zaujímavé súbory sk-prog-qwerty.map.gzsk-qwerty.map.gzsk-prog-qwertz.map.gzsk-qwertz.map.gzTieto súbory obsahujú definície rozlo¾enia kláves pre slovenský jazyk, prièom rozdiely medzi nimi sú v umiestnení kláves Y a Z a poète slovenských znakov, ktoré pomocou nich mo¾no napísa» priamo (bez màtvych kláves). Najviac sa na slovenský písací stroj podobá sk-qwertz, najmen¹ie zmeny oproti americkej klávesnici sú zase v sk-prog-qwerty. Súbory v adresári /usr/lib/kbd/keymaps/i386/include/ obsahujú popis základných rozlo¾ení kláves (azerty , qwerty, qwertz ), prídavných kláves (keypad, windowkeys), prípadne problémových kláves ( delete, backspace, ctrl ). Súbory linux-*.inc.gz sú ¹pecifické pre linux (teda nie pre jazyk). Sú to napr. kµúèe (F1-F12, kombinovaním s Ctrl a Shift a¾ po F48), ShiftPgUp a Shift PgDown, atï.Keymapy *.inc.gz nepopisujú kompletné rozlo¾enie klávesnice, ale len niektorých jej èastí. Vyu¾ívajú sa pri pripájaní (include) zo súborov *.map.gz, èo je výhodné z dôvodu jednoduch¹ej konfigurácie klávesnice. Napríklad zmenou jedného riadku v súbore s rozlo¾ením sk-qwerty mô¾me dosta» rozlo¾enie qwertz, prípadne (to asi vyu¾ijete) jednoducho odstavi» znaky euro a cent, ktoré (zatiaµ?) nepotrebujeme a zbytoène nám zaberajú znaky E a C.Na zavedenie súboru s popisom rozlo¾enia kláves slú¾i nasledovný príkaz: loadkeysnazov kde nazov mô¾e by» absolútna alebo relatívna cesta ku keymap súboru, alebo meno súboru, pokiaµ sa nachádza v adresári /usr/lib/kbd/keymaps/, èi u¾ s príponou, alebo bez.©tandardné slovenské popisy rozlo¾enia kláves nájdeme vo vy¹¹ie spomínaných *.map.gz súboroch. Ak sa chcete vráti» k ¹tandardnému rozlo¾eniu, príkaz sh$ loadkeys -d zavedie pôvodné, ktoré je ulo¾ené v súbore defkeymap.map.gz niekde medzi ostatnými keymap súbormi. Predtým ale nikdy nezabudnite zmeni» re¾im slovenskej klávesnice na US znaky, tzn. 1 dáva 1 a nie + atï. Ak by ste predsa zabudli, je mo¾né, ¾e klávesy, kde sa nachádzali slovenské znaky, nebudú fungova» správne (v skutoènosti budú fungova» správne, ale vám sa to nebude páèi»). Vtedy znovu zaveïte predchadzájúcu keymapu (na nefunkèné klávesy pou¾ite AltGr - pravý Alt) a klávesou Pause/Break v¹etko napravíte. Potom mô¾ete znova zavies» defkeymap.Pokiaµ sa vám nepáèi ani jeden zo ¹tandardných keymap súborov pre slovenèinu, èo je pravdepodobné vïaka riadku include "euro" v include súboroch qwerty-layout.inc.gz aj qwertz-layout.inc.gz, mô¾ete kµudne pozmeni» existujúci súbor s popisom rozlo¾enia kláves, prípadne vytvori» nový. Nebojte sa, je to zlo¾ité! Nebudem to tu rozpisova» v¹etko, prezrite si zopár kmap súborov, preèítajte manuálovú stránku keymaps(5) a mali by ste to µahko pochopi».My si povieme len o základných veciach, ktoré nám pomô¾u pozmeni» existujúce kmap súbory s popismi slovenských klávesníc, aby ste si poradili s (mne známymi) komplikáciami, alebo upravili rozlo¾enie kláves podµa svojho gusta.

Problém s E a C je spôsobený zavedením jednotnej meny v európskej únii. Na vine nie je ani tak EU, ale niekto, kto symboly pre euro a cent umiestnil na AltGrE a AltGrC, èo sú na¹e obyèajné E a C. Toti¾, národné klávesnice sú väè¹inou rie¹ené tak, ¾e po zavedení súboru naïalej funguje americké rozlo¾enie a na prepínanie do národného re¾imu sa pou¾íva klávesa Pause, alebo mô¾me zadáva» národné klávesy pri súèasnom dr¾aní klávesy AltGr (pravý Alt). Súbor euro.inc, ktorý definuje tieto dva problémové symboly, je pripojený zo súboru qwerty-layout.inc, ktorý zase pripájajú samotné slovenské keymapy (sk-qwerty, sk-prog-qwertz, ).Rie¹enie je veµmi jednoduché - zeditujete qwerty-layout.inc (alebo qwertz-layout.inc) a odkomentujete znakom riadok include "euro"

Predchádzajúci problém s eurom mo¾no vyrie¹i» aj definovaním znakov E a C v samotnom súbore sk-qwerty.kmap.gz (alebo inom, ktorý pou¾ívate) pomocou slova keycode: keycode 18 = e keycode 46 = c V keymap súboroch je pre ka¾dú klávesu (alebo aspoò pre ka¾dú, ktorú chceme predefinova») jeden riadok pribli¾ne tohto razenia: keycode 3 = two at lcaron two nul nul nul nul Meta_two Meta_two... Èíslo za keycode oznaèuje urèitú klávesu a re»azce za = hovoria o tom, aký znak má ovládaè klávesnice generova» pri stlaèení tejto klávesy, a to buï samotnej, alebo v kombinácii so ¹peciálnymi klávesmi Shift, AltGr, Control, Alt, ShiftL, ShiftR, Ctrl a CtrlR. To nám dáva 256 mo¾ných znakov na ka¾dú klávesu.Väè¹inou sa pozmeòuje len prvých 16 kombinácií modifikátorov. To je význam riadku keymaps 0-15 na zaèiatku kmap súborov.V nasledujúcom zozname je týchto 16 kombinácií (po riadkoch): ¾iadnyShiftAltGrShiftAltGrControlShiftControlAltGrControlShiftAltGrControlAltShiftAltAltGrAltShiftAltGrAltControlAltShiftControlAltAltGrControlAltShiftAltGrControlAltZ hµadiska slovenskej klávesnice sú dôle¾ité len prvé ¹tyri - prvé dva sú zvyèajne nezmenené americké znaky, napr. two at, èo je 2 @, a druhé dva sú znaky slovenskej abecedy, ktoré bude ovládaè klávesnice posiela» aplikáciám ak pri stlaèení tejto klávesy budeme súèasne dr¾a» klávesu AltGr (pravý Alt), napr. lcaron two, èo je na¹e µ 2.Aby ste mohli vklada» slovenské znaky, nemusíte celý èas pridr¾iava» AltGr nosom, ale mô¾ete pou¾i» Pause/Break, ktorý v kontexte s národnými klávesnicami funguje ako AltGr Lock. Chápte to tak, ¾e keï sa prepnete do slovenského re¾imu stlaèením Pause/Break, prvé a druhé dva re»azce v ka¾dom riadku keycode sa vymenia, napr. two at lcaron two - lcaron two two at Vtedy mô¾ete pou¾i» AltGr na zadávanie znakov americkej klávesnice, alebo sa opätovným stlaèením Pause/Break prepnú» spät do US re¾imu.Riadok pre klávesu s kódom 41 (znaky ` a ~), má v súbore sk-qwerty.map.gz nasledovný tvar: keycode 41 = grave asciitilde dead_diaeresis dead_circumflex ... Mne osobne sa nepáèi, ¾e sú tu umiestnené màtve klávesy dead_diaeresis (dve bodky nad znakom) a dead_circumflex (mäkèeò), preto¾e ich nepotrebujem --- ä aj ô na slovenskej klávesnici predsa je. A keby aj nebolo, na ich písanie mô¾em kµudne pou¾i» màtvy kláves mäkèeò. O tom si bli¾¹ie povieme v èasti o compose sekvenciách. Teraz chcem ma» na tomto mieste znaky ; (semicolon) a ° (degree) tak, ako je to na popiske mojej klávesnice. Zmením teda riadok takto: keycode 41 = grave asciitilde semicolon degree ... Ináè, ten stupeò asi nie je stupeò, ale màtvy znak krú¾ku nad písmenom, napr. v èe¹tine nad u, ale taký kláves je nám fakt naniè. Rad¹ej budeme písa» stupne.Názvy znakov, ktoré sa pou¾ívajú pri definovaní jednotlivých kláves si mô¾ete pre znaky ASCII zisti» v súbore us.map.gz. Èíselné kódy v¹etkých kláves vám vypµuje program showkeyPravidlá pre názvy znakov ¹pecifických pre slovenèinu v kmap súboroch: Prvé písmeno v názve urèuje ASCII znak, pre ktorý chceme pou¾i» diakritiku.K nemu pridáme identifikátor diakritického znamienka: caron --- mäkèeòacute --- då¾eòdiaeresis --- dve bodky nadcircumflex --- vokáòNapríklad: scaron = ¹uacute = úOcircumflex = ÔNázvy ïal¹ích znakov ¹pecifických pre slovenèinu: 0xa7 --- § (paragraf)degree --- ° stupeòPre správnu interpretáciu identifikátorov znakov s diakritikou je nutné na zaèiatku kmap súboru urèi» kódovú stránku, pre ktorú bude urèený tento popis rozlo¾enia kláves. Ide o to, ¾e ten istý znak mô¾e ma» v rôznych kódových stránkach iný ASCII kód. Implicitná hodnota je iso-8859-1, teda pre slovenské keymapy je nutné vlo¾i» riadok: charset "iso-8859-2" E¹te jeden príklad: ak chcete pou¾íva» slovenské rozlo¾enie qwertz a americké rozlo¾enie qwerty, potrebujete vymeni» znaky Y a Z: keycode 21 = y Y z Z keycode 44 = z Z y Y Na prvý pohµad to mô¾e fungova» dobre, ale problém sa prejaví pri zapnutom Caps Lock - znaky Y a Z sa stále pí¹u malými písmenami. Pri písaní popisov rozlo¾ení znakov mo¾no takýto problém o¹etri» pridaním písmena + pred ka¾dé písmeno v keycode riadku danej klávesy. Písmeno + urèuje nasledovnému písmenu atribút letter, teda sa bude pri stlaèenom Caps Lock písa» veµké písmeno. V¹etky písmená a-z, A-Z majú tento atribút priradený automaticky, ale to len v prípade, ¾e majú keycode riadok tvaru: keycode 21 = y V na¹om prípade teda musíme priradi» tento atribút v¹etkým znakom explicitne. Tak¾e, koneèná úprava keymapy bude: keycode 21 = +y +Y +z +Z keycode 44 = +z +Z +y +Y Pre výmenu písmen toto rie¹enie funguje spoµahlivo, bohu¾iaµ, e¹te stále neexistuje spôsob, ktorým by sa dalo dosiahnu» napríklad písanie veµkých písmen s diakritikou pri zapnutom Caps Lock jednoduchým stláèaním ich kláves, ako je to v slovenskom popise rozlo¾enia kláves pre X Window System.

S màtvymi klávesami súvisia v kmap súboroch riadky tvaru compose 'c1' 'c2' to 'c3' Predstavme si màtve znaky ako úplne obyèajné znaky s tým rozdielom, ¾e ovládaè klávesnice ich neposiela aplikáciám, ale zostanú niekde visie», kým z klávesnice nepríde ïal¹í znak. Ovládaè klávesnice nepo¹le ani tento, ale pokúsi sa spoji» ho s predchádzajúcim màtvym znakom a a¾ výsledok spojenia pustí ïalej. No, a ako má to spojenie uskutoèni», to mu presne hovoria riadky compose v keymap súboroch.V nasledujúcej tabuµke je zoznam màtvych znakov pou¾ívaných v slovenèine, spolu s významom a znakom, ktorým sa oznaèujú v compose sekvenciách. NázovVýznamComposedead_acutedå¾eò\'dead_circumflexmäkèeò^dead_diaeresisdve bodky nad"Ka¾dá compose sekvencia sa zaèína kµúèovým slovom compose.Nasleduje compose znak màtvej klávesy (podµa tabuµky ), napríklad \'. Druhý je znak, s ktorým chceme màtvu klávesu kombinova», napríklad A.Za kµúèovým slovom to nasleduje výsledok spojenia màtvej klávesy a znaku bez diakritiky, teda Á.Je praktické ma» pri vytváraní compose sekvencií zavedený slovenský font, aby ste výsledok mohli hneï kontrolova». Veµkou pomocou je tie¾ mo¾nos» príkazu loadkeys èíta» zo ¹tandardného vstupu. Napríklad: sh$ loadkeys include "/usr/lib/kbd/keymaps/i386/include/windowkeys.map.gz" keycode 41 = grave asciitilde semicolon dead_diaeresis compose '"' 'a' to 'ä' # ukonèenie zadávania: EOF - Ctrl-D sh$ Popis aktuálneho rozlo¾enia kláves mô¾ete ulo¾i» do súboru príkazom sh$ dumpkeys subor Ak nemáte zavedený slovenský popis rozlo¾enia kláves, musíte zadáva» tieto znaky ako Alt sekvencie, poprípade vklada» ich hex kódy v tvare 0xed pre í. Výpis znakov aktuálneho fontu spolu s ich hex kódmi vám urobí program kbd: showfontconsole-tools: showcfontE¹te raz na¹a compose sekvencia a nejaké navy¹e: compose '\'' 'A' to 'Á' # dlhé A cez då¾eò compose '^' 'O' to 'Ô' # O s vokáòom cez mäkèeò compose '^' 'a' to 'ä' # ¹iroké a cez mäkèeò, compose '^' 'A' to 0x84 # ...preto nepotrebujeme dead_diaeresis Mimochodom, v súbore /usr/lib/kbd/keymaps/compose/compose.latin2 máte zoznam compose sekvencií pre normu ISO-8859-2.

Na nastavenie rozlo¾enia klávesnice, ktoré chceme zavies» pri ¹tarte systému, nám slú¾i súbor /etc/sysconfig/keyboard. Pre Slováka ako repa by mal vyzera» minimálne takto: KEYTABLE=sk-qwerty # zavedie rozlo¾enie kláves sk-qwerty KBCHARSET=iso-8859-2 # ...a spomínaný súbor compose.latin2 Nastavenie klávesnice pri ¹tarte má na starosti skript keytable, ktorý je volaný priamo z rc.sysinit, tak¾e netreba vytvára» linky v adresároch pre runlevel 3/multiuser, prípadne 5/X. V dokumentácii k initscripts sa pí¹e: Ak ulo¾íte popis rozlo¾enia kláves (pou¾itím dumpkeys) do súboru /etc/sysconfig/console/default.kmap, zavedie sa pri ¹tarte systému e¹te pred pripájaním/kontrolou súborových systémov. To mô¾e by» u¾itoèné, ak potrebujete zada» heslo roota v prípade problémov. Musí to by» dumpnutý popis rozlo¾enia kláves a nie skopírovaný súbor z /usr/lib/kbd/keytables/, preto¾e tie èasto e¹te vkladajú (include) iné popisy z tejto adresárovej ¹truktúry.Po pripojení súborových systémov, v prípade, ¾e existuje spustiteµný súbor /etc/rc.d/init.d/keytable a adresár /usr/lib/kbd/keymaps/, vykoná sa príkaz sh# /etc/rc.d/init.d/keytable start Tento u¾ zavedie popis rozlo¾enia kláves tak, ako to máte urèené premennými v súbore /etc/sysconfig/keyboard, preto nemusíte vytvára» odkazy v jednotlivých rc[1-5].d/ adresároch.To, èo sme si hovorili o zmene fontu pri prihlásení nejakého u¾ívateµa na virtuálnej konzole, sa dá aplikova» aj na rozlo¾enie kláves. Úplne najjednoduch¹ie rie¹enie (ktoré sa pri prvom odhlásení po¹le do kríkov) je asi takéto: ~/.bash_profile: if tty 2/dev/null |grep '/dev/tty[0-9]*$' /dev/null ! [ -f ~/.keymap ]; then dumpkeys ~/.keymap loadkeys gr.map fi ~/.bash_logout: if tty 2/dev/null |grep '/dev/tty[0-9]*$' /dev/null [ -f ~/.keymap ]; then loadkeys ~/.keymap rm -f ~/.keymap fi

Pokiaµ som sa niekde nesekol, tak minimálne v distribúciách RedHat a Mandrake by po týchto zmenách mala do pohody za¹lapa» slovenská podpora (fonty + klávesnica). /etc/sysconfig/i18n:kbd: SYSFONT=lat2a-16 console-tools: SYSFONT=lat2u-16 SYSFONTACM=iso02 /etc/sysconfig/keyboard: KEYTABLE=sk-qwertz KBCHARSET=iso-8859-2 Tie¾, ak zadávate rootovské heslo s pou¾itím iného rozlo¾enia kláves ako je ¹tandardné (us), vlo¾te si jeho popis do súboru /etc/sysconfig/console/default.kmap. Pozor, nesmiete len tak skopírova» súbor, alebo vytvori» link! Ak chcete pou¾i» napríklad rozlo¾enie sk-qwertz, urobte to takto: sh$ loadkeys sk-qwertz sh# dumpkeys /etc/sysconfig/console/default.kmap Ak chcete nastavi» slovenský font a klávesnicu len jednorazovo, tieto príkazy by to mali dokáza»: kbd: sh$ setfont lat2a-16 sh$ loadkeys sk-qwertz console-tools: sh$ consolechars -f lat2u-16 -m iso02 sh$ loadkeys sk-qwertz ...a naspä» na ¹tandardné nastavenia: kbd: sh$ setfont sh$ loadkeys -d console-tools: sh$ consolechars -d sh$ loadkeys -d

Èokoµvek sa chystáte robi» s X Window Systemom a slovenèinou dokopy, sµubujem, ¾e vám to nebude fungova», ak nenastavíte totok taktok: LC_CTYPE=sk Èo to znamená a ako sa to nastavuje, tak o tom pojednáva kapitola .

Predpokladám, ¾e X Window System máte nain¹talovaný, prípadne aj X Font Server, vaè¹inu dôle¾itých vecí sme si povedali v èasti o konzole, poïme si rovno nain¹talova» slovenské fonty.

Slovenské fonty pre X nájdeme v balíku XFree86-ISO8859-2, veµa ïal¹ích je v balíkoch XFree-ISO8859-2-druh-fonts, kde druh mô¾e by» Type1, 100dpi alebo 75dpi. Ak chcete pou¾íva» slovenèinu seriózne (Gimp, Netscape, lokalizácia), nain¹talujte si v¹etky, ak potrebujete slovenský font len napr. v XTerme, postaèí vám základný balík.Po rozbalení archívu sa fonty nachádzajú na niekoµkých miestach. V¹etky cesty k novým fontom si treba odpisa», zapamäta», ma» na oèiach: /usr/share/fonts/ISO8859-2/misc/usr/share/fonts/ISO8859-2/75dpi/usr/share/fonts/ISO8859-2/100dpi/usr/share/fonts/ISO8859-2/Type1Tieto cesty toti¾ budeme vklada» do konfiguraèného súboru X Window Systemu (/etc/X11/XF86Config, prípadne /etc/X11/XF86Config-4). Tým sprístupníme X serveru fonty z týchto adresárov. Sekciu "Files" upravíme vlo¾ením riadkov FontPath: Section "Files" ... FontPath "/usr/share/fonts/ISO8859-2/misc" FontPath "/usr/share/fonts/ISO8859-2/75dpi" FontPath "/usr/share/fonts/ISO8859-2/100dpi" FontPath "/usr/share/fonts/ISO8859-2/Type1" EndSection Správne poradie riadkov s cestami k fontom nájdete v XWindow-User-HOWTO, ale nemali by ste ma» veµké problémy ani keï slovenské fonty vlo¾íte na koniec zoznamu.Za behu X Window Systemu pridáte nové adresáre s fontami príkazom sh$ xset +fp /usr/share/fonts/ISO8859-2/misc, /usr/share/fonts/ISO8859-2/75dpi,

X Font Server ponúka druhý spôsob spravovania fontov pre X Window Server, a to ako pre lokálnu ma¹inu, tak aj pre vzdialené systémy. Moderné distribúcie u¾ po in¹talácii ponúkajú nakonfigurovaný X Font Server a X Window System, ktorý vyu¾íva jeho slu¾by.Pri tomto spôsobe treba cesty k fontom vlo¾i» do konfiguraèného súboru X Font Serveru a konfigurácia v /etc/X11/X86Config (XF86Config-4) by mala vyzera» takto: Section "Files" FontPath "unix/:7100" EndSection za predpokladu, ¾e X Font Server be¾í na porte 7100 (voµba príkazového riadku -port).Ak teda pou¾ívate xfs, nieèo podobné ako v predchádzajúcej kapitole urobíte s konfiguraèným súborom pre tento program (/etc/X11/fs/config) v èasti catalogue: catalogue = ..., /usr/share/fonts/ISO8859-2/misc, /usr/share/fonts/ISO8859-2/75dpi, /usr/share/fonts/ISO8859-2/100dpi, /usr/share/fonts/ISO8859-2/Type1 Hneï potom musí xfs znovu naèíta» konfiguraèný súbor a tým umo¾níte pou¾ívanie slovenských fontov lokálnemu aj iným X serverom: sh# killall -USR1 xfs

Ak vlastníte legálnu kópiu systému WindowsXX (kde XX je hocièo), alebo MacOS, nemali by vás zavrie», ak pou¾ijete TrueType fonty obsiahnuté v ich distribúciách. Existuje aj mnoho balíkov s TrueType fontmi s podporou normy ISO-8859-2, ktoré sú voµne dostupné.Popis in¹talácie takýchto fontov prebehneme len v krátkosti, podrobnej¹í nájdete v dokumentácii k balíku free-type:Skopírujte súbory s TrueType fontami napr. do adresára /usr/share/fonts/ttf/win/. Odporúèam zmeni» mená súborov s fontami aj ich prípony na malé písmená -- mal som s tým problémy.Vytvorte v ka¾dom adresári súbor s informáciami o scalable fontoch fonts.scale nasledovným príkazom: sh# cd /usr/share/fonts/ttf/win sh# ttmkfdir -o fonts.scale Ak to nie je celkom ono a dostanete veµa chybových hlásení, alebo súbor fonts.scale obsahuje príli¹ málo záznamov o fontoch v adresári, skúste pou¾i» s príkazom ttmkfdir aj voµbu príkazoveho riadku -c.Zoznam fontov v súbore, ktorý naèítava X server aj xfs, vytvoríte nasledovne: sh# cd /usr/share/fonts/ttf/win sh# mkfontdir Od tohto momentu pokraèujte ¹tandardným spôsobom tak, ako je to popísané v predchádzajúcej èasti o konfigurácii X servera alebo xfs.

Okrem toho, ¾e sa slovenské znaky zobrazujú správne, niè. Fonty z balíkov pre normu ISO-8859-2 sa síce volajú inak, ale vzhµadom zodpovedajú ¹tandardným fontom. V nasledujúcej tabuµke sú uvedené zodpovedajúce dvojice fontov: ¹tandardneiso8859-2TimesKathimeriniHelveticaAplosNew Century SchoolbookAnagnostikoLucidaFotinosUtopiaChimeraCharterChartisBerte túto tabuµku len ako informatívny údaj, ktorý pravdepodobne nikdy nebudete potrebova» vïaka súborom fonts.alias v adresároch so slovenskými fontmi. Tie zabezpeèujú nahrádzanie mien ¹tandardných fontov s uvedenou normou ISO-8859-2 zodpovedajúcimi menami slovenských fontov. Napríklad po¾iadavka na font -bh-lucida-bold-i-normal-sans-11-80-100-100-p-69-iso8859-2 poskytne a teda zobrazí v skutoènosti font -biznet-fotinos-bold-i-normal-sans-11-80-100-100-p-69-iso8859-2

Ak budete dostáva» po spustení X serveru chybové hlásenia typu Can't open default font 'fixed' alebo unable to open font ..., alebo vám jednoducho nieèo spojené s fontami pod iXami bude kazi» náladu, uistite sa, ¾e máte v poriadku nasledovné veci.V¹etky adresáre s fontami, samotné súbory fontov a súbory, ktoré èíta X Window System alebo X Font Server, musia ma» nastavené rozumné prístupové práva.V adresároch, v ktorých sa nachádzajú fonty, musí existova» súbor fonts.dir. Ak nie, spustite v týchto adresároch program mkfontdir. V adresároch s TrueType fontmi musíte e¹te predtým vytvori» súbor fonts.scale tak ako je to popísane v èasti .Ak idete bez xfs, naozaj v¹etky adresáre s fontami musia by» uvedené v súbore XF86Config.V prípade, ze pou¾ívate xfs, tieto adresáre musia by» uvedené v súbore /etc/X11/fs/config. Navy¹e, xfs musí be¾a» na nejakom porte (napr. 7100) a v XF86Config musí by» cesta k fontom uvedená ako adresa s èíslom toho portu, asi takto: FontPath "unix/:7100" Po zmenách v konfiguraèných súboroch X Window Systemu alebo X Font Serveru je nutný re¹tart alebo znovunaèítanie nastavení: X Window Systemsh$ xset fp rehash X Font Serversh# killall -USR1 xfs Ak máte v inittabe nastavené spú¹»anie X serveru pri ¹tarte systému (runlevel 5/X), rad¹ej si to pri pokusoch s fontami zmeòte na 3/multiuser a¾ pokiaµ si nie ste sakramentsky istí, ¾e X server pri ¹tarte nájde fonty. Ak to neurobíte a nastavenia budú nesprávne, zaènú sa dia» záhadné veci typu X server sa skonèí, lebo nenájde fonty ale init ho znovu spustí a ten nenájde fonty, tak sa skonèí, ale init ho.... Znakom toho je hlá¹ka INIT: Id "x" respawning too fast: disabled for 5 minutes.X Window System hµadá (pre normálneho u¾ívateµa) konfiguraèné súbory v tomto poradí: /etc/X11/cmdline/usr/X11R6/etc/X11/cmdline/etc/X11/$XF86CONFIG/usr/X11R6/etc/X11/$XF86CONFIG/etc/X11/XF86Config-4/etc/X11/XF86Config/etc/XF86Config/usr/X11R6/etc/X11/XF86Config.hostname/usr/X11R6/etc/X11/XF86Config-4/usr/X11R6/etc/X11/XF86Config/usr/X11R6/lib/X11/XF86Config.hostname/usr/X11R6/lib/X11/XF86Config-4/usr/X11R6/lib/X11/XF86ConfigPamätajte na to pri editovaní konfigurákov a v¾dy sa uistite, èi neexistuje súbor, ktorý je v tomto zozname vy¹¹ie, ako ten, ktorý editujete.

Skôr jak to tu celé roztoèíme, zadajte príkaz sh$ rpm -q XFree86 V¹etky tie èísla za XFree86, èo vám tento príkaz vypí¹e, udávajú verziu vá¹ho XFree86 X Window Systemu.Existuje presne ¹tyridsa»dva dôvodov, preèo prejs» na XFree86 verziu 3.2 alebo vy¹¹iu, a len dva, preèo zosta» pri star¹ej verzii. Red Hat Linux 6.0 obsahuje XFree86 , verziu 3.3.3 a Linux Mandrake 7.0 u¾ verziu 3.3.6.Pokiaµ ste svoj operaèný systém nezdedili po starých rodièoch, je vysoko pravdepodobné, ¾e máte verziu XFree86 vy¹¹iu ako 3.2. Inak ste naozaj krok pozadu a na adrese ftp://ftp.xfree86.org nájdete to, èo treba.Ak aj po predchádzajúcich slovách, upozorneniach a odporúèaniach odmietate upgrade na verziu 3.2, dr¾te sa nasledujúcich krokov:Ak máte Slovak-HOWTO vytlaèené na papieri, uchopte tento do µavej ruky (ak ste µavák, robte v¹etko naopak), zapaµovaè do pravej, zachovavajte dostatoènú vzdialenos» od iných zápalných materiálov a nekompromisne konajte.V prípade, ¾e máte tento súbor ulo¾ený niekde na disku, príkazom sh$ su -c'rm -fr /' sa ho do niekoµkých minút po zadaní hesla zaruèene zbavíte.

XFree86 3.2 a nov¹ie u¾ majú tzv. XKEYBOARD roz¹írenie, ktoré zjednodu¹uje konfiguráciu klávesnice pre X Window System. Teoreticky netreba urobi» viac ako v súbore /etc/X11/XF86Config vlo¾i» do sekcie "Keyboard" nieèo takéto: Section "Keyboard" ... XkbLayout "czsk" XkbVariant "us_sk_qwertz" XkbOptions "grp:ctrl_shift_toggle" EndSection Ak u¾ ste nebodaj u¾ívateµom XFree86 verzie 4.0.0 alebo vy¹¹ej, vlo¾te do súboru /etc/X11/XF86Config-4 toto: Section "InputDevice" ... Option "XkbLayout" "czsk" Option "XkbVariant" "us_sk_qwertz" Option "XkbOptions" "grp:ctrl_shift_toggle" EndSection Riadok v konfiguraènom súbore XkbLayout "czsk" prípadne pre verziu 4 Option "XkbLayout" "czsk" hovorí asi toµko, aby X server pou¾il popis rozlo¾enia kláves ulo¾ený v súbore czsk. Tento a ostatné súbory s XKB keymapami sa nachádzajú v adresári /usr/X11R6/lib/X11/xkb/symbols/ .Bli¾¹ie si o formáte týchto súborov povieme neskôr, teraz si len otvorte súbor czsk a pozrite si jeho ¹truktúru -- hlavne èasti xkb_symbols. Pre slovenèinu sú dôle¾ité tieto varianty: us_sk_qwertyus_sk_qwertzus_sk_progsk_us_qwertysk_us_qwertzsk_us_progNiektorý z týchto re»azcov dosaïte do riadku XkbVariant "..." pre star¹ie verzie X Window Systemu, alebo Option "XkbVariant" "..." v konfiguraènom súbore pre X sever verzia 4.Varianty us_sk_qwerty a sk_us_qwerty sú prakticky toto¾né, jediný rozdiel je v tom, ktoré rozlo¾enie kláves bude nastavené po ¹tarte X Window Systemu. Pre sk_us_* je to slovenské, pre us_sk_* zase americké.Prepína» medzi slovenským a americkým rozlo¾ením kláves mo¾no klávesom Scroll Lock, prípadne aj inými, ak vlo¾íte do konfigurácie klávesnice riadok: Options "grp:..." alebo pre X Window System verzie 4.0 alebo nov¹í: Option "XkbOptions" "grp:..." Èas» grp: nahraïte niektorou z nasledujúcich mo¾ností a mô¾ete prepína» rozlo¾enia kláves pomocou danej klávesovej skratky: voµbaprepínanie medzi rozlo¾eniamigrp:ctrl_shift_toggleLShift + LCtrl / RShift + RCtrlgrp:caps_toggleCaps Lock / LShift + RShiftgrp:ctrl_alt_toggleCtrl + AltPri nastavovaní alternatívnych klávesových kombinácií na prepínanie medzi rozlo¾eniami kláves si dávajte pozor, aby dané nastavenie nekolidovalo s u¾ existujúcimi klávesovými skratkami (napríklad vá¹ho mana¾éra okien). Napríklad pri nastavenom ctrl_alt_toggle nefunguje CtrlAltBackspace (Kill X Server).

X Window System umo¾òuje definova» vlastné popisy rozlo¾enia kláves prakticky pre akýkoµvek jazyk. Na to slú¾ia keymap súbory -- nieèo veµmi podobné tým keymap súborom, o ktorých sme hovorili v èasti o nastaveniach konzoly. Formát keymap súborov pre X Window System dovoµuje vytvárat súbory s jednoduchým popisom len èasti klávesnice, ale aj zlo¾ité súbory s mnohými rozlo¾eniami.Naozaj nemá zmysel podrobne popisova» mo¾nosti XKB keymap súborov, snáï budú staèi» len úplné základy, ktoré vám dovolia robi» malé zmeny v u¾ existujucich popisoch rozlo¾enia kláves. Podstatne viac o týchto súboroch sa dozviete, keï si ich sami pozriete a poskú¹ate.V XKB popisoch rozlo¾enia kláves majú riadky takýto formát: key TLDE { [ quoteleft, asciitilde ], [ semicolon, degree ] }; Kµúèové slovo key oznaèuje zaèiatok definície znaku, ktorého kód nasleduje uzavretý v a, celá definicia je uzavretá v krútených zátvorkách a dvojice znakov pre ka¾dú skupinu (Group) sa uzavierajú do hranatých zátvoriek. Skupiny mô¾u by» definované napríklad takto: name[Group1] = "US/ASCII"; name[Group2] = "Slovak"; Potom prvé dva znaky (quoteleft a asciitilde) v definícii znaku platia pre prvú skupinu ( US/ASCII) a druhé dva (semicolon a degree) pre druhú skupinu (Slovak).Kódy jednotlivých klávesov µahko zistíte z keymap súborov, ktorých je v adresári /usr/X11R6/lib/X11/xkb/symbols/ naozaj dos», takisto, názvy znakov a màtvych kláves sa veµmi nelí¹ia od tých, ktoré platia v keymap súboroch pre textovú konzolu. No a nakoniec, v prílohe nájdete jeden vzorový príklad slovenského rozlo¾enia kláves pre X Window System.

Mimoriadne zlo¾ité bolo do verzie 4.0.1 nastavovanie slovenèiny pre my¹. Na¹tastie, vývojári si spomenuli, ¾e i toto zariadenie a jeho ovládaèe by mali v plnej miere podporova» miestne nastavenia tak, ako je to napríklad u klávesnice. Dokonca sa objavili pokusy lokalizova» tablety a svetelné perá.V predchádzajúcich verziách X Window Systemu bola táto podpora veµmi slabo implementovaná a len niekoµkým národnostiam sa podarilo rozchodi» my¹ vo svojom jazyku. Slovenskí pou¾ívatelia museli na svojich my¹iach robi» rôzne úpravy od tupírovania ¹núry a¾ po kastráciu, ale výsledky boli aj tak neuspokojivé.Popí¹eme si teraz v krátkosti postup poslovenèovania my¹i v X Window Systeme, verzia 4.0.1 a vy¹¹ie:Odpojte svoju my¹ od poèítaèa, poutierajte a vyle¹tite jej guµu, skontrolujte mikrotlaèidlá a celkovo ju o¹etrite. Odlo¾te ju do tepla a sucha. Dôle¾ité je aspoò raz za deò k nej pristúpi» s Pravidlami slovenského pravopisu a príjemným hlasom predèítava» slová zo slovníka. Po pár ty¾dòoch mô¾ete prejs» k jednoduchej beletrii a rozprávkam.Poèas tohto obdobia odvykania my¹i od cudzích jazykov nain¹talujte slovenské fonty a rozlo¾enie kláves. Takisto sa pokúste pozháòa» slovenské preklady obµúbených aplikácií va¹ej my¹i. Ako pozadie obrazovky odporúèam nastavi» slovenskú zástavu a adresáre s hudbou by ste mali obohati» o tituly ako Iné Kafe, Maduar a rôzne iné rockové uragány a punkové smr¹te.Ak máte pocit, ¾e my¹ je pripravená vstúpi» do èisto slovenského prostredia va¹ich iXov, opatrne ju pripojte a poukazujte jej v¹etky zákutia jej vynoveného domova.E¹te by som rád pripomenul, ¾e nie v¹etky my¹i sú rovnako odolné voèi zmenám národného prostredia a preto sa v¾dy pri kúpe my¹i informujte na mo¾nosti poslovenèovania toho ktorého výrobku.

Èas» konfiguraèného súboru X Window Systemu (4.0.1) s rozbehaným X Font Serverom, slovenským rozlo¾ením kláves s prepínaním medzi americkým a slovenským pomocou Shift + Ctrl. Section "Files" RgbPath "/usr/X11R6/lib/X11/rgb" FontPath "unix/:7100" ModulePath "/usr/X11R6/lib/modules" EndSection Section "InputDevice" Identifier "Keyboard1" Driver "Keyboard" Option "AutoRepeat" "500 30" Option "XkbRules" "xfree86" Option "XkbModel" "pc104" Option "XkbLayout" "czsk" Option "XkbVariant" "us_sk_qwertz" Option "XkbOptions" "grp:ctrl_shift_toggle" EndSection

Príklad úplne jednoduchého popisu rozlo¾enia kláves pre slovenèinu: partial default alphanumeric_keys xkb_symbols "sk_us" { name[Group1] = "Slovak"; name[Group2] = "US/ASCII"; // line 1 key TLDE { [ semicolon, degree ], [ quoteleft, asciitilde ] }; key AE01 { [ plus, 1 ], [ 1, exclam ] }; key AE02 { [ lcaron, 2 ], [ 2, at ] }; key AE03 { [ scaron, 3 ], [ 3, numbersign ] }; key AE04 { [ ccaron, 4 ], [ 4, dollar ] }; key AE05 { [ tcaron, 5 ], [ 5, percent ] }; key AE06 { [ zcaron, 6 ], [ 6, asciicircum ] }; key AE07 { [ yacute, 7 ], [ 7, ampersand ] }; key AE08 { [ aacute, 8 ], [ 8, asterisk ] }; key AE09 { [ iacute, 9 ], [ 9, parenleft ] }; key AE10 { [ eacute, 0 ], [ 0, parenright ] }; key AE11 { [ equal, percent ], [ minus, underscore ] }; key AE12 { [ dead_acute, dead_caron ], [ equal, plus ] }; // line 2 key AD01 { [ q, Q ], [ q, Q ] }; key AD02 { [ w, W ], [ w, W ] }; key AD03 { [ e, E ], [ e, E ] }; key AD04 { [ r, R ], [ r, R ] }; key AD05 { [ t, T ], [ t, T ] }; key AD06 { [ z, Z ], [ y, Y ] }; key AD07 { [ u, U ], [ u, U ] }; key AD08 { [ i, I ], [ i, I ] }; key AD09 { [ o, O ], [ o, O ] }; key AD10 { [ p, P ], [ p, P ] }; key AD11 { [ uacute, slash ], [ bracketleft, braceleft ] }; key AD12 { [ adiaeresis, parenleft ], [ bracketright, braceright ] }; // line 3 key AC02 { [ s, S ], [ s, S ] }; key AC03 { [ d, D ], [ d, D ] }; key AC04 { [ f, F ], [ f, F ] }; key AC05 { [ g, G ], [ g, G ] }; key AC08 { [ k, K ], [ k, K ] }; key AC09 { [ l, L ], [ l, L ] }; key AC10 { [ ocircumflex, quotedbl ], [ semicolon, colon ] }; key AC11 { [ section, exclam ], [ quoteright, quotedbl ] }; // line 4 key AB01 { [ y, Y ], [ z, Z ] }; key AB02 { [ x, X ], [ x, X ] }; key AB04 { [ v, V ], [ v, V ] }; key AB05 { [ b, B ], [ b, B ] }; key AB06 { [ n, N ], [ n, N ] }; key AB07 { [ m, M ], [ m, M ] }; key AB08 { [ comma, question ], [ comma, less ] }; key AB09 { [ period, colon ], [ period, greater ] }; key AB10 { [ minus, underscore ], [ slash, question ] }; key BKSL { [ ncaron, parenright ], [ backslash, bar ] }; // End alphanumeric section // begin modifier mappings modifier_map Shift { Shift_L }; modifier_map Lock { Caps_Lock }; modifier_map Control{ Control_L }; modifier_map Mod3 { Mode_switch }; };

Je veµmi jednoduché zmeni» rozlo¾enie kláves, s ktorým bude jadro vá¹ho operaèného systému skompilované. Ak pou¾ijete program loadkeys s voµbou príkazového riadku --mktable keymapfile, tento vám vygeneruje zdrojový kód súboru keymapfile. Ten ulo¾te do súboru drivers/char/defkeymap.c v adresárovej ¹truktúre zdrojového kódu Linuxu. sh# cd /usr/src/linux sh# loadkeys --mktable sk-qwerty drivers/char/defkeymap.c Toto je akási náhrada za /etc/sysconfig/console/default.kmap s tým rozdielom, ¾e va¹e rozlo¾enie bude zavedené u¾ od úplného ¹tartu systému. V prípade problémov s initscriptami (alebo ¹tarte zo záchrannej diskety) budete ma» zavedené svoje rozlo¾enie v ka¾dom prípade. Pozor, nekompilujte si kernel so slovenským rozlo¾ením len preto, ¾e ¾ijete na Slovensku! Na to slú¾i príkaz loadkeys. Pou¾ite toto rie¹enie, len ak bezpodmieneène potrebujete slovenské rozlo¾enie pri zadávaní rootovho hesla alebo tak podobne.

Ak chcete pristupova» spod Linuxu na FAT/VFAT oddiely a ma» prípadnú diakritiku v názvoch súborov na takýchto partíciách, pri konfigurácii kernelu (pred kompilovaním) zvoµte tieto nastavenia v èasti FilesystemsNative Language Support: CONFIG_NLS_CODEPAGE_852 --- Codepage 852 CONFIG_NLS_ISO8859_2 --- ISO 8859-2 (Latin 2)Pri pripájaní FAT/VFAT mô¾ete potom uvies» voµbu codepage=852.Voµba codepage nastavuje kódovú stránku pre prevod znakov krátkych mien na súborových systémoch FAT a VFAT. Implicitne má codepage hodnotu 437.

Èím ïalej, tým viac programov obsahuje bezproblémovú podporu jazykov iných ako angliètina. Napriek tomu je e¹te pár balíkov, ktoré buï pou¾ívajú vlastné rozlo¾enia kláves, alebo je treba nastavi» nejaké tie fonty èi premenné. V tejto kapitole si popí¹eme tie aplikácie, v ktorých je pre rozbehanie slovenèiny po nai¹talovaní nutné urobi» viac ako export LANG=sk.Ak chcete naozaj plnohodnotne vyu¾íva» podporu národných nastavení, v¾dy sa uistite, ¾e program, ktorý pou¾ívate (alebo celá distribúcia), nie je star¹í ako 6 - 12 mesiacov. Je toti¾ mo¾né, ¾e autori pridali túto podporu len v nov¹ích verziách.Niektoré z nasledovných popisov nie sú pôvodné a niektoré nemusia by» ani odskú¹ané. Preto je pri ka¾dom uvedený autor a jeho adresa a prípadný zdroj, z ktorého sa návod dostal do Slovak-HOWTO.

Viï .Ján 'judas' Tomka, judas@linux.skBash máva nepravidelne problém pri zmene premennej LC_CTYPE a zvykne sa sta», ¾e znaky s diakritikou sa nevypisujú napriek správnemu nastaveniu tejto premennej. Zatiaµ sa mi nepodarilo zisti», kde je chyba, lebo napríklad Vim spustený z takéhoto Bashu funguje správne... Zatiaµ to rie¹im príkazom bash$ exec bash Aktuálny shell sa nahradí novým, ktorý u¾ premennú LC_CTYPE pochopí správne a je u¾ mo¾né zadáva» aj znaky s diakritikou.

Ján Ondrej (SAL), ondrejj@salstar.shadow.skAk chcete pou¾íva» národné prostredie, potrebujete ma» nain¹talovanú slovenskú klávesnicu, slovenský font a navy¹e musíte povoli» zobrazovanie znakov s ASCII kódom 128-255 tak, ako sú (as is). To mô¾ete spravi» zmazaním medzery pred voµbou -asis v konfiguraènom súbore joerc. Najèastej¹ie ho nájdete v adresári /usr/lib/joe/, v Debiane je v adresári /etc/. Ïal¹ou mo¾nos»ou je pridanie parametra -asis pri spú¹»aní programu.

Ján 'judas' Tomka, judas@linux.skV konfigurácii Lynxu sa lokalizácie týkajú hlavne tieto nastavenia: Display character set (CHARACTER_SET) --- kódovanie znakov na výstupe. Toto hovorí o tom, do akej znakovej sady sa budú prevádza» znaky pred zobrazením na va¹ej obrazovke. Ak máte ¹tandardne nastavený slovenský font, mô¾ete ma» toto v¾dy nastavené na ISO-8859-2.Assumed document character set (ASSUME_CHARSET) --- aká znaková sada sa má pou¾i», ak html dokument neobsahuje informáciu o svojom kódovaní a nastavenie Raw 8-bit je vypnuté. HTTP ¹tandardom je ISO-8859-1 tak¾e tak. Väè¹inou majú dokumenty s iným kódovaním ako ISO-8859-1 informáciu o svojej znakovej sade, vtedy sa toto nastavenie neberie do úvahy. Ak chcete, aby sa dokumenty, ktoré nemajú explicitne danú sadu znakov, pova¾ovali za súbory s kódovaním Latin 2, nastavte si túto premennú. Mo¾no ju nastavi» len v súbore /etc/lynx.cfg (teda nie pre ka¾dého u¾ívateµa zvlá¹»).Raw 8-bit --- s týmto sa veµmi trápi» nemusíte, len v prípade, ¾e sa slovenské znaky nezobrazujú správne, sa v¾dy uistite, ¾e to máte zapnuté (klávesovou skratkou @).Konfiguraèný súbor /etc/lynx.cfg upravte, aby obsahoval minimálne prvý riadok z CHARACTER_SET:iso-8859-2 ASSUME_CHARSET:iso-8859-2 ...alebo, pre u¾ívateµský konfiguraèný súbor ~/.lynxrc: character_set=Eastern European (ISO-8859-2)

Viï .Ján 'judas' Tomka, judas@linux.sk

Ak in¹talujete aplikácie, ktorých súbory s prelo¾enými hláseniami (*.mo) sa po in¹talácii nenachádzajú v adresárovej ¹truktúre pod /usr/share/locale/, odstráòte zo súboru /etc/profile riadok export NLSPATH=/usr/share/locale/%l/%N Vraj je ten riadok nutný pre level1 compliance for LI18NUX2000, man a star¹ie programy, ale ka¹µa» na ¹tandardy a starý ¹rot, keï to funguje len bez tej premennej. Samozrejme, ak vám to funguje aj s òou, zabudnite na mòa.V prípade, ¾e nemô¾ete meni» /etc/profile, vlo¾te si do svojho ~/.profile riadok unset NLSPATH

Pre správnu funkciu fontov je nutné okrem LC_CTYPE a SYSFONT nastavi» aj premennú SYSFONTACM v súbore /etc/sysconfig/i18n. No ak máte vlastný ú¾ívateµský súbor ~/.i18n, globálny sa nenaèíta a premenná SYSFONTACM sa nenastaví. Preto v¾dy vlo¾te do svojho u¾ívateµského súboru riadok: SYSFONTACM=iso02 Na vine je skript /etc/profile.d/lang.sh, preto¾e ten po¹le na terminál Escape sekvenciu zavedenia u¾ívateµského fontu len v prípade, ¾e je nastavená premenná SYSFONTACM. Tak si ju nastavte, alebo si to nejako opravte!

Ján Ondrej (SAL), ondrejj@salstar.shadow.skJeho lokalizácia je jednoduchá, preto¾e ju priamo podporuje. Klávesou F9 vyvoláte menu OptionsDisplay bits... a zapnite voµby: (*) Full 8 bits output [x] Full 8 bits input Po tomto kroku bude MC vypisova» diakritické znaky správne a bude ich mo¾né aj zadáva» z klávesnice. Ak sa pri vstupe do niektorých adresárov bude zobrazova» hlá¹ka Warning: Couldn't change to ..., tak potrebujete lokalizova» kni¾nicu readline (iba pre star¹ie RedHat systémy).Ak pou¾ívate console-tools, pre správnu funkciu rámèekov v Midnight Commander a podobných textových aplikáciách nastavte font s application charset map. U mòa funguje jedine táto kombinácia: sh$ consolechars --font lat2u-16 --acm iso02

Ján 'judas' Tomka, judas@linux.skMiestnych nastavení sa týkajú v konfiguraènom súbore ~/.muttrc nasledovné premenné: ascii_chars -- Ak je nastavená, Mutt pou¾ije znaky ASCII pri zobrazovaní vláken stromov pripojených súborov, namiesto znakov ASC. To odporúèam, ak máte nastavený star¹í font bez podpory app-charset-map a namiesto èiar a ¹ípiek sa vám zobrazujú znaky s diakritikou, alebo tieto znaky blikajú ap.charset -- Znaková sada, ktorú pou¾íva vá¹ terminál na zobrazovanie a vkladanie textových dát. Nastavi» na kód znakovej sady fontu, ktorý máte nastavený na konzole alebo v XTerme, atï.send_charset -- Nastavenie hlavièky mailu Content-Type, konkrétne charset. Urèuje aké kódovanie pou¾íva odoslaný mail. Príjemca na základe neho mô¾e spravi» prekódovanie do pre neho zobraziteµnej podoby.

Ján 'judas' Tomka, judas@linux.skV súbore s globálnymi nastaveniami /etc/inputrc alebo vo svojom u¾ívateµskom súbore ~/.inputrc je pre správnu interpretáciu osembitových znakov nastavi» tieto premenné: convert-meta --- Ak je nastavená na `on', Readline konvertuje znaky s nastaveným ôsmym bitom na sekvenciu znakov ASCII odstránením ôsmeho bitu a pridaním znaku Esc na zaèiatok.input-meta --- Ak je nastavená na `on', Readline umo¾ní osembitový vstup (neodstráni ôsmy bit z preèítaných znakov) bez ohµadu na to, èi to terminál podporuje. Meno meta-flag je synonymom pre túto premennú.output-meta --- Ak je nastavená na `on', Readline bude zobrazova» znaky s nastaveným ôsmym bitom priamo a nie ako escape sekvencie.Tak¾e, do jedného zo spomínaných súborov vlo¾te takéto nastavenia: set convert-meta off set input-meta on set output-meta on

Ján 'judas' Tomka, judas@linux.skTento malý skriptík doin¹taluje slovenské preklady v¹etkých aplikácií, ktoré máte nain¹talované. Mô¾u vám chýba», ak ste pri in¹talácii operaèného systému nezvolili slovenský jazyk. export RPM_INSTALL_LANG=sk cd /mnt/cdrom/Mandrake/RPMS/ for i in *.rpm; do j=$(rpm -q --queryformat "%{NAME}" -p $i) if rpm -q $j; then rpm -Uvh --replacepkgs $i fi done U¾ nikdy nezabudnite nastavi» premennú RPM_INSTALL_LANG!

Ján 'judas' Tomka, judas@linux.skNáprava toho, ¾e Rxvt vypisuje màtvy kláves priamo a neèaká na ïal¹í znak, s ktorým by ho skombinoval, je otázka jedného argumentu pri konfigurovaní: sh$ ./configure --enable-xim sh$ make sh$ su -c'make install' Týmto sa Rxvt skompiluje s podporou pre XIM (X Input Method) protokol. Ten umo¾òuje alternatívne metódy vstupu (napr. kinput2) a tie¾ správne nastavenia pre µudí, èo pou¾ívajú màtve klávesy.

Ján Ondrej (SAL), ondrejj@salstar.shadow.skPo nastavení lokalizácie doká¾e automaticky prekódova» znaky s diakritikou z kódovania 852 na ISO-8859-2. Nastavuje sa to v konfiguraènom súbore /etc/smb.conf pridaním nasledujúcich riadkov do sekcie [global]: character set = iso8859-2 client code page = 852

http://www.kotelna.sk/keso/unix/vim.htmlAk nemô¾ete, alebo nechcete pou¾íva» rozlo¾enie kláves pre slovenèinu, ale potrebujete zada» pár na¹ich znakov vo Vim, dá sa to urobi» pomocou príkazu imap. Jeho formát je :imap {lhs} {rhs} {lhs} je postupnos» znakov, po ktorých zadaní (v krátkom èasovom intervale) sa vypí¹e {rhs}.Pre slovenèinu by sa dali vyu¾i» imap definície znakov typu :imap =a á :imap +c è Ako vidno, je to nieèo podobné ako compose sekvencie z kapitoly o klávesnici na konzole. Po zadaní týchto príkazov mô¾ete aj so ¹tandardným rozlo¾ením kláves zadáva» vo vim znaky s diakritikou. Tu je kompletný zoznam imap definícií pre slovenskú diakritiku. Ulo¾te ho do súboru napríklad sk.vim a vo Vim ho naèítate príkazom :source sk.vim imap =a á imap =A Á imap +a ä imap +A Ä imap +c è imap +C È imap +d ï imap +D Ï imap =e é imap +e ì imap =E É imap +E Ì imap =i í imap =I Í imap =l å imap =L Å imap +l µ imap +L ¥ imap +n ò imap +N Ò imap =o ó imap =O Ó imap +o ô imap +O Ô imap "o ö imap "O Ö imap =r à imap =R À imap +r ø imap +R Ø imap +s ¹ imap +S © imap +t » imap +T « imap =u ú imap =U Ú imap +u ù imap +U Ù imap "u ü imap "U Ü imap =y ý imap =Y Ý imap +z ¾ imap +Z ®

Ján 'judas' Tomka, judas@linux.skV prípade, ¾e potrebujete z textového súboru odstráni» diakritické znamienka, mô¾ete pou¾i» program sed, pomocou ktorého nahradíte výskyt znaku s diakritikou jeho ekvivalentom bez nej.Ak chcete odstráni» diakritiku úplne, musíte nahradi» výskyt v¹etkých znakov s diakritikou. Ak ale chcete len to, aby sa súbor zobrazoval správne pri prezeraní bez zavedeného fontu latin 2, staèí nahradi» len tie znaky, ktoré sa nezobrazujú správne pre ¹tandardný font (spravidla latin 1).Toto je príkaz, ktorý mo¾no pou¾i» pri vytváraní verzie súboru úplne bez diakritiky: sed -e "s:á:a:g" -e "s:Á:A:g" -e "s:ä:a:g" -e "s:Ä:A:g" \ -e "s:è:c:g" -e "s:È:C:g" -e "s:ï:d:g" -e "s:Ï:D:g" \ -e "s:é:e:g" -e "s:É:E:g" -e "s:ì:e:g" -e "s:Ì:E:g" \ -e "s:í:i:g" -e "s:Í:I:g" -e "s:å:l:g" -e "s:Å:L:g" \ -e "s:µ:l:g" -e "s:¥:L:g" -e "s:ò:n:g" -e "s:Ò:N:g" \ -e "s:ó:o:g" -e "s:Ó:O:g" -e "s:ô:o:g" -e "s:Ô:O:g" \ -e "s:ö:o:g" -e "s:Ö:O:g" -e "s:à:r:g" -e "s:À:R:g" \ -e "s:ø:r:g" -e "s:Ø:R:g" -e "s:¹:s:g" -e "s:©:S:g" \ -e "s:»:t:g" -e "s:«:T:g" -e "s:ú:u:g" -e "s:Ú:U:g" \ -e "s:ù:u:g" -e "s:Ù:U:g" -e "s:ü:u:g" -e "s:Ü:U:g" \ -e "s:ý:y:g" -e "s:Ý:Y:g" -e "s:¾:z:g" -e "s:®:Z:g" \ "Slovak-HOWTO.sgml" "Slovak-HOWTO-nodiac.sgml"

Braòo KatreniakKeï sa zmieòujete o tom, ako sa dá odstráni» slovenèina z dokumentu, zdá sa mi vhodné spomenú» aj program cstocs. Je to milá utilitka ¹tandardne dodávaná s TeXom. Umo¾òuje konverziu súborov prakticky v¹etkých mo¾ných kódových stránok medzi sebou navzájom, prièom jedna z mo¾ností je aj odstránenie diakritiky. Prièom sa mi to zdá pohodlnej¹ie ako sed.

Ján 'judas' Tomka, judas@linux.skExistuje aj program recode, ktorý pravdepodobne tie¾ slú¾i na zmeny v kódovaní súborov. Urèite ho pou¾ijete na tento cieµ, ak sa predtým nestane niektorá z nasledujúcich vecí: Prídete o oèi pri èítaní man stránky, info manuálu a v¹etkého èo je o tomto -- inak urèite u¾itoènom programe -- popísané.Prídete o nervy pri skú¹aní v¹etkých mo¾ných kombinácií parametrov, volieb èi argumentov pre tento nesmierne u¾itoèný program.Prídete o poèítaè, keï¾e ho vyhodíte z okna po dvoch tý¾dòoch psychického utrpenia, ktoré za¾ijete pri pokusoch s týmto extrémne u¾itoèným programom.Podµa v¹etkého by mal staèi» nasledovný príkaz: recode l2 subor.txt ale zdá sa, ¾e to staèi» nebude. Latka na titul Linuxový Guru sa posunula do závratných vý¹ok, preto¾e -- aby ste sa stali jeho nositeµom -- musíte vedie» pomocou tohto programu previes» dokument v latin2 na latin1 alebo dokonca ASCII (a to u¾ je pekný Saigon...)